Aj keď nasledujúce Ježišove slová v sebe nesú veľké eucharistické reminiscencie, ešte stále nie sme v epicentre jeho reči o Eucharistii.
Ježiš im odpovedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 41 – 51)
Keď sa hovorí o spáse, ktorú priniesol Ježiš, akosi automaticky zastaneme na okraji jeho krížovej cesty a pomyslíme na jeho kríž a zmŕtvychvstanie. V skutočnosti spása človeka nespočíva len v bezprostrednej krížovej ceste, ale v celej Ježišovej pozemskej histórii.
Ani „jeho telo za život sveta“ nemá len aspekt mŕtveho tela na kríži. Ježišovo telo za život sveta znamená jeho celoživotné každodenné vnorenie sa do života naplno. Všetko, každé gesto, slovo, skutok, pohladenie, vyliečenie, ale aj hostina, protirečenie, bič v chráme, to všetko je Ježišovo totálne zasadenie sa o život. O náš naplnený život (Jn 10, 10), v ktorom spočíva spása.
Spása, na ktorej naplnenie sme pozvaní aj my.
Keď Ježiš povedal: „Jedzte moje telo a moju krv“, nebolo to len pre naše uspokojenie, ale preto, aby sme sa týmto telom a krvou sami stávali. Keď povedal: „Jedzte“, nehovoril: „uctievajte ma, klaňajte sa mi, prežehnávajte sa“, ale „nasledujte ma“. Sami dajte svoje telo – aj ten najmenší skutok voňajúci láskou – za život celého sveta. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.